Dobre, zasa až tak hrubá nie je.

Vrámci mojej odvikacej kúry od facebooku som sa rozhodla, že pridám krátky článok. Dúfam, že aspoň trochu odlišný od tých predtým, pretože tými nudím už aj sama seba.

S nástupom na strednú školu sa toho vlastne dosť zmenilo. Cítim sa o kúštiček viacej zodpovedná... Ale nie som. Podarilo sa mi už stratiť ipod, kľúč od skrinky.... Ale nakoniec som ten kľúč našla... Škoda že nie ten iPod.

Stredná. Ani neviem či je ťažká. Momentálne som asi v nejakom.... apatickom stave. Je ťažké len v určitých chvíľach. Po krátkej dobe som už dokonca začala ignorovať aj šikanu ! :)

Ale čo z toho...

Viete, ja hlúpa som si myslela, že priateľstvo môže vydržať navždy. Asi by som na svete našla málo šťastlivcov, ktorým bolo toto blaho dopriate. Myslela som si, že budeme spolu navždy riešiť naše problémy, deliť sa o šťastie, o smútok... A narozdiel od toho mám pocit, že sa od seba navzájom vzďaľujeme. A mám pocit..., že to nieje iba pocit.

Už som sa spamätala z predchodzieho amoku. Upratala som si izbu. Dokonca som chcela ísť piecť (keď už chodím na tú Hotelovú akadémiu)! Ale keď som si uvedomila že skoro osem hodín vzdala som to.

Asi som nespomínala, že som už pobirmovaná. Bolo to... vážne naplňujúce. Cítila som sa byť niečím výnimočná v tej chvíli... Asi som to skazila, keď som sa po sobotňajšej birmovke napila ako prasa. Mám sa teda čím chváliť. Hanba mi! Hanba alkoholu!

Inak sa v mojom skromnom živote nič dôležité neudialo. Síce mi vlasy namiesto ryšavej chytili na kriklavo červenú... Ale to zasa nieje nijaké veľké haló... /už to vybledlo/.

Och a ešte... Je zaujímavé, že teraz keď už spolu niesme každý deň, je mi zrarzu človek oveľa oveľa oveľa vzácnejší. A bojím sa oveľa oveľa oveľa viac, že ho stratím. Však Kristína ? :)

Moje sesternice Katarína a Diana :)

Za jediný deň sa stihla stať z pätice trojica... A tak to asi nemôžem nazvať...

Poznali sme sa tak dlho.. Boli kamarátky od piatej triedy.. Prežili spolu trápne, zábavné a ťažké obdobia...

A teraz... Jeden deň... A všetko skončilo.

Jeden deň. Jedna hodina.

Vždy vás budem nosiť v srdci...

"Včera váš blog navštívilo 0 ľudí" :D :D :D

Príjemné :D

Po krátkej pauze vítam opäť doma.

Stále nemám čo písať :D . Všetko je po starom.

Možno nie všetko.

Inak, neviem ako vám, ale mne toto počasie vyhovuje :) . Je mi tak príjemne!

....

Dnešný deň som strávila s mojimi bývalími spolužiačkami a najlepšími kamarátkami.

Chýba mi, že už niesme každý deň spolu. Chýbajú mi ony.

A s tromi sa už vídavať nebudem. A budú mi chýbať ešte viac.

"Přátelství, láska, všechno mizí, zbude nám jen bolest, trpký lék, po létech jsme si cizí a zbylo jen pár vzpomínek."

Nemohla som si to odpustiť... :)

...

A inak som ryšavá :D :D KONEČNE ! :)

Mimochodom:

Milujem ich!!!

Už dlho som nepísala. Nechcem sa opakovať totižto...

Ale myslím, že by mi chýbali spomienky, keby ich sem nedám.

Teda nie spomienky ale pocity.

Ale veď všetko je také isté!

Znova sa šetko dos*alo... A už je to fajn.

A boli sme na dvojdňovom výlete.

OH MY FUCKING HEART!

Nepozeraj sa na mňa! Nehovor so mnou! Neusmievaj sa keď vieš že ťa vidím!

Alebo vlastne... Toto všetko rob...

Som prekvapená, že ma stále prekvapuje, ako mi Boh plní želania ako na bežiacom páse.

Oh shit... Zase sa niečo pokazí...

Nuž čo.

Slow death... Sleep kid.. Sleep.

POTREBUJEM LÁSKU!

Čo je lepšie ako také dobré psychické zrútenie?

Volajme nespravodlivosti na slávu!

Dúfam, že aspoň tie skúšky urobím..

_________________________________________________________________________
Moje zlato

Páči sa mi to :P

Nie, ja nemám problémy. Vlastne by som mala byť šťastná. Ale samozrejme že niesom.

Potrebujem aby ma volakto objal. Potrebujem cítiť ľudské teplo. Aby ma niekto pohladil po vlasoch a šepkal ako ma má rád...

Ano jasné, jasné. Neuveriteľné a nesplniteľné klišé.

Ale ja ťa potrebujem.

Zdravím.

Zajtra ma čakajú absolventské skúšky. Musím to zvládnuť.. Zvládnem to.

Veď nakoniec... Musí sa mi aspoň v niečom dariť nie ?

Je sebecké si to hovoriť! Veď predsa idem na strednú so super človekom... V škole sa mi celkom darí. Mám skvelých priateľov. Sme zdraví...

A ja predsa nie som šťastná.Ešte včera na obed som bola v pohode. Netrápila ma tá neprekonateľná hlúposť.

Why do I have to fall in love with you again and again?!

You'll be happier without me...

Nenávidím sa. V skutku sa srdečne nenávidím.

Držte palce na zajtra...